Privátna urologická ambulancia si Vám s hrdosťou dovoľuje oznámiť, že sa stala členom prestížnej spoločnosti SCRS (Society for Clinical Research Sites).

Týždeň urológie - 5 deň

Môže sa nechránený sex skončiť nočnou morou ? Prehľad najčastejších pohlavne prenosných ochorení a možnosti ich liečby a diagnostiky.

Máte výtok z močovej rúry? Mali ste nechránený pohlavný styk? Bojíte sa pohlavne prenosných ochorení? Chcete sa dať kompletne a anonymne vyšetriť? Máte strach z AIDS/HIV/ alebo HPV vírusov? Bojíte sa, že môžete mať chlamýdie, mykoplasmy, ureaplasmy? Máte začervenanú predkožku alebo žaluď? Trápi vás pálenie alebo rezanie pri močení? Pozorujete niečo nezvyčajné na svojom pohlavnom úde? Našli ste krv v semene? Týmito otázkami s a začína špecializovaný web o pohlavných ochoreniach na Slovensku . Niektoré otázky vyvolávajú strach , ale je v nich zohľadnená len a len realita .

V tomto čísle pokračuje opäť na tému : pohlavne prenosné ochorenia. V tomto čísle sa budeme venovať ureaplasmám , mykoplasmám , syfilisu a HIV / AIDS / . Mnoho z Vás nevie , že existujú ureaplasmy a mykoplasmy . Výtok z močovej rúry po nechránenom styku , výtok u partnerky Vás vystaví riziku prenosu tohto ochorenia .

V pohlavnom ústrojenstve sa nachádzajú najčastejšie práve tieto mykoplasmy. Ureaplasma urealyticum sa nachádza u 50% sexuálne aktívnej populácie, Mycoplasma hominis asi u 30-40%. Bývajú často izolované aj u klinicky zdravých osôb, u žien dokonca v 35-80% prípadov. Jedná sa o fakultatívne patogénne baktérie, ako pôvodcovia STD sa môžu označiť až po vylúčení všetkých ostatných urogenitálnych infekcií.

U mužov je spoluúčasť oboch druhov pri vzniku prostatitíd s častým prechodom do chronických foriem. Najmä U. urealyticum je príčinou uretritíd so seróznym fluórom a dyzurickými ťažkosťami , ktoré nie sú sprevádzané výtokom.

Mykoplasmové a ureaplasmové infekcie sú u oboch pohlaví často združené s chlamýdiovou infekciou a inými bakteriálnymi infekciami, najmä Neisseria gonorrhoeae a Strepotococcus agalactiae. Z uvedeného vyplýva, že mykoplasmová infekcia je prenášaná hlavne pohlavným stykom.

Mykoplasmové baktérie sú dobre citlivé na tetracyklínové antibiotiká. Dôležité sú preventívne opatrenia, ako sexuálna hygiena a bariérová antikoncepcia.

Syfilis je závažné infekčné, systémové, chronické ochorenie, ktoré môže postihnúť okrem pohlavných orgánov aj všetky ostatné systémy. Pôvodca syfilisu je baktéria spirochéta Treponema pallidum subsp. pallidum. V neliečených prípadoch nákaza prebieha v troch štádiách s klinickými prejavmi alebo v období latencie i bez nich. Ide o jednu z najvýznamnejších pohlavne prenosných chorôb.

Syfilis v súčasnosti predstavuje významnú globálnu hrozbu. Je to ďaleko záludnejšie a nebezpečnejšie ochorenie ako je mediálne známe. Uvádza sa, že mohokrát sú nakazení pacienti prekvapení prítomnosťou tejto pohlavnej choroby a že o syfilise takmer vôbec nič nevedia. Mali sme dokonca klienta , ktorý po prvom pohlavnom styku v živote skončil s týmto nepríjemných ochorením. Tomu sa hovorí naozajstná SMOLA. Prehliadaný syfilis môže, najmä vo vekovej kategórii 19-28 rokov, nepríjemne prekvapiť svojimi neskorými formami, ktoré sú nielen veľmi závažné a ťažko liečiteľné, ale môžu mať veľmi negatívny dopad na samotného človeka, či už z neurologického, alebo psychiatrického hľadiska.

Prvé klinické prejavy získaného syfilisu sa zjavujú priemerne o 21 dní po preniknutí treponém/ pôvodca ochiorenia / do organizmu, väčšinou po pohlavnom styku s infikovanou osobou. Inkubačný čas môže kolísať medzi 10-90 dňami, podľa infekčnej dávky. Prejavom I. štádia syfilisu je ulcus durum – tvrdý vred, najčastejšie lokalizovaný na pohlavných orgánoch.

Z mimogenitálnej lokalizácie sa ulkus nájde na perách, jazyku, mandliach, bradavkách žien, perianálne. Najčastejšie má vzhľad tuhej, nebolestivej infiltrácie oválneho tvaru, veľkosti asi 1 cm. Nebolestivosť vredu je daná infiltráciou kožných senzorických nervov baktériami, čím sa odlišuje od bolestivých herpetických ulcerácií alebo mäkkého vredu. Primárny afekt sa hojí aj spontánne drobnou jazvičkou za 2-6 týždňov. Napriek tomu, že sa vred vyhojí, pôvodca syfilisu môže v tkanivách ďalej pretrvávať. V 4.-5. týždni po infikovaní sa nebolestivo zväčšujú regionálne lymfatické uzliny.

Primárne štádium končí viac alebo menej výraznými celkovými príznakmi, ako sú malátnosť, bolesti hlavy, kostí a polylymfadenitídou v 8. týždni infekcie. Diagnostika syfilisu je veľmi komplikovaná a v každom štádiu má svoje špecifiká. V zásade ju môžeme rozdeliť na priamy dôkaz Treponema pallidum subs. pallidum a serologické vyšetrenie.

Základom liečby syfilisu je podávanie penicilínu. Do liečby bol zavedený v roku 1943 a do dnešnej doby ho neprekonalo žiadne antibiotikum. Ide o najefektívnejšiu dostupnú terapiu. Optimálnou terapiou syfilisu je podávanie penicilínu parenterálne. Odporúča sa prokainpenicilin a benzatinpenicilin. Dĺžka liečby závisí od štádia syfilisu. Včasný syfilis sa lieči priemerne 15 dní, pri neskorom je tendencia k dlhšej terapii - 3 až 4 týždne. Pri neurosyfilise je nutné podať penicilín intravenózne a má svoje špecifické rysy. Podstatné je začať liečbu čo najskôr! Liečba je vo väčšine prípadov oveľa lacnejšia ako bol samotný sex, dôležité je ale aby ochorenie zostalo bez následkov.

Úplne inou témou sú genitálne bradavice. Bradavice sa šíria priamym kontaktom, implantáciou, pričom sa vírus zachytí na miestach mikroskopických kožných trhliniek a odrenín. Drobné poranenia jemnej kože predkožky a vulvy vznikajú pri pohlavnom styku. Vírusové častice infikujú epiteliálne bunky, čím dochádza k reaktívnemu bunkovému množeniu spojeného s expanziou tkaniva a tvorbe typických bradavicovitých útvarov. Medzi rizikové faktory infekcie papilomavírusom okrem sexuálneho prenosu, patria napríklad verejné bazény, sprchy a posilňovne, čo bolo potvrdené pri prenose plantárnych bradavíc pri chôdzi naboso. Infekcia je možná vďaka schopnosti HPV prežiť mnoho mesiacov a pri nízkych teplotách bez hostiteľa. V súvislosti s genitálnym prenosom je rizikovým faktorom časté striedanie sexuálnych partnerov a znížená funkcia imunitného systému. Riziko nákazy je značné pri vaginálnom, análnom styku, menšie pri orálnom styku. Prítomnosť kondylómov v konečníku zvyšuje riziko prenosu HIV až o 80%!Inkubačná doba môže trvať od niekoľkých týždňov až jeden rok. V priemere však 2 mesiace. Vzhľadom na veľmi variabilnú inkubačnú dobu a pri viac ako jednom sexuálnom partnerovi je často extrémne zložité až nemožné určiť, kto koho nakazil.